Kordofánová arabská guma, pomenovaná podľa kraja v Sudáne, odkiaľ pochádza, je druh, ktorý sa dnes používa najviac.
Arabská guma sa v studenej vode len pomaly rozpúšťa v hustý, silne lepivý roztok v pomere 1 : 2. Tenká vrstva rozpustenej arabskej gumy uschýna v bezfarebný, ako sklo lesklý a tvrdý povlak, ktorý možno vodou opäť ľahko rozpustiť. V suchom prostredí je veľmi stála, nežĺtne, nezakaluje sa a nezvetráva, je však veľmi krehká, a preto je nutné pridávať k nej zmäkčovadla /glycerín, glukózu alebo cukor/.
Arabská guma reaguje slabo kyslo a jej roztoky rýchlo kysnú a plesnivejú. Aby sa tomu zabránilo, pridáva sa do nich zrniečko kafru, bórax alebo stopa formalínu.
V stredoveku slúžila arabská guma vedľa vaječného bielku ako pojidlo farieb, ktorými sa prevádzali iluminačné maľby.
Roztoky arabskej gumy vo vode sú riedko tekuté i pri značnej koncentrácii a touto svojou vlastnosťou vynikajú nad všetky vo vode rozpustné pojidlá. Preto sa hodia pre techniku akvarelu a miniatúry: dávajú sýte odtiene farieb a umožňujú presné prevedenie i tých najdrobnejších detailov.
Z arabskej gumy s prísadou kandisového cukru, glukózy alebo glycerínu sa pripravujú pevné akvarelové farby, ktoré zvlhčením ľahko mäknú a možno ich podľa ľúbosti riediť vodou.
Index lomu svetla arabskej gumy je dosť vysoký/n=1,45/, farby s ňou trené sa vyznačujú hĺbkou odtieňov. Roztok arabskej gumy sa pripravuje tak, že 100 dielov kordofanskej gumy sa nechá jeden deň bobtnať v 200 dieloch studenej vody a potom sa zahriatím rozpustí. Pridá sa kúsok kafru alebo stopa formalínu, aby roztok neskysol.
Arabskú gumu možno tiež emulgovať s voskom:
5 dielov arabskej gumy v prášku
4 diely včelieho vosku
1 diel damarového laku
sa zohreje asi na 70°C a pridá sa
10 dielov horúcej prevarenej vody s 2 dielmi glycerínu.
Made in Czech republic
